Vyjadrenie k ústnemu pojednávaniu na RÚVZ so sídlom v ................. zo dňa ........................
Ja, dolu podpísaná ...................................... zákonný zástupca maloletého dieťaťa .................................., nar. ......................... v ................, sa týmto k prejednaniu môjho údajného priestupku RÚVZ .............. spis č.: .......................... v rámci priestupkového konania, vedenému proti mne vo veci nepodrobenia menovaného dieťaťa tzv. „povinnému“ očkovaniu, ktoré sa konalo dňa .................... na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v ................ (ďalej len RÚVZ ), vyjadrujem nasledovne:
1. Rezolútne odmietam obvinenie zo spáchania priestupku. Totiž podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch:
„(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“
Zdravie dieťaťa nepochybne je záujem, chránený zákonom, navyše podľa § 139 ods. 1 písm. a) Zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) je dieťa chránenou osobou, a to na prvom mieste.
Na druhej strane očkovanie jednoznačne predstavuje priamo hroziaci útok na zdravie dieťaťa. Stačí si poriadne prečítať príbalový leták ľubovoľnej očkovacej látky, používanej v povinnom očkovaní. Okrem toho, vyplatené odškodné za mnohé úmrtia spôsobené očkovaním v Nemecku či USA (kde pritom odškodné dostane len malý zlomok žiadateľov a je vo všeobecnosti ťažké získať ho) ma nenecháva na pochybách, že očkovanie predstavuje priame ohrozenie života a zdravia očkovanej osoby (v tomto prípade môjho dieťaťa). Smrť či syndróm náhleho úmrtia dojčaťa sú dokonca priamo uvedené ako možný nežiaduci účinok očkovania v príbalových letákoch (informáciách pre používateľa = PIL) resp. súhrnoch charakteristických vlastností (SPC) niektorých očkovacích látok – prinajmenšom v ich anglických, austrálskych či amerických verziách.
K bodu č.1
Strach z nežiaducich účinkov, uvedených výrobcami v príbalových letákoch vakcín.
Ja netvrdím, že som nikdy v živote nepoužila liek, ktorý mal nežiaduci účinok, ale práve preto, že sa jedná o moje dieťa ..............., ktoré aj po niektorých antibiotikách /ktoré muselo užiť kôli chorobe/ malo závažné a preň nežiaduce účinky. A pre mňa ako rodiča je nesmierne bolestné keď sa musím pozerať ako sa moje dieťa trápi a nemôžem mu pomôcť. A RÚVZ mi napíše že „““moju námietku považuje za prehnanú obavu nezakladajúcu sa na relevantných dôvodoch““ takže ak sa vyskytne niektorý z nežiaducich účinkov, vezmem moje dieťa na RÚVZ a nebudem mať „“prehnané obavy „“.
K tvrdeniu, že "Všetky vakcíny, ktoré sú na Slovensku registrované a používané, sú považované odbornými inštitúciami na to určenými za bezpečné." dodávam, že tento fakt je úplne irelevantný, keďže názor odborných inštitúcií je premenlivý v čase a teda zákonite neobjektívny. Príklady:
I. Vakcína Trimovax bola odbornými inštitúciami považovaná za bezpečnú až do roku 2001, kedy bola z dôvodu nebezpečnosti (príliš reaktogénny vakcinačný kmeň príušníc Urabe) nahradená za vakcínu Priorix (https://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_uvz_sr_2005.pdf).
II. Vakcína Polio Sabin Oral bola odbornými inštitúciami považovaná za bezpečnú až do roku 2005, kedy bola nahradená za inaktivované vakcíny proti detskej obrne z dôvodu neúnosne vysokého počtu závažných nežiaducich účinkov (čo ostatne potvrdil aj RÚVZ v osobnom pohovore).
III. Celobunkové vakcíny proti čiernemu kašľu boli odbornými inštitúciami považované za bezpečné až do roku 2007, kedy boli nahradené za acelulárne vakcíny proti čiernemu kašľu, a to práve z dôvodu neúnosne vysokého počtu závažných nežiaducich účinkov.
IV. Z úplne rovnakého dôvodu bolo zrušené aj očkovanie vakcínou BCG Vaccine SSI proti tuberkulóze počnúc 1.I.2012.
Ako vidno, názory odborných inštitúcií nemožno ani omylom považovať za objektívne, nieto ešte smerodajné. Argumentovanie týmito názormi je teda úplne scestné, odhliadnuc od faktu, že ide o tzv. argumentum ad hominem, čo je klasický príklad prešľapu v logickej argumentácii.
Bod č.2:
Zdravotné dôvody – vysoké horúčky, apatický stav, po predchádzajúcich očkovaniach.
V bode 2 RÚVZ spochybňuje moje tvrdenie o nežiaducich účinkoch očkovania a kontraindikáciách očkovania u môjho dieťaťa, do karty sa nikdy žiadny nález nenapísal, všetko sa riešilo ústne.
Naproti tomu RÚVZ absolútne nijak nedokázal, že moje dieťa nijaké kontraindikácie očkovania nemá, a nedokázal ani, že nedošlo k nijakým nežiaducim účinkom očkovania. Tým RÚVZ porušil § 3 ods. 5 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého "Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci." RÚVZ však skutočný stav veci nezisťoval.
Správny orgán upozorňuje na skutočnosť, že som nepredložila "žiadne relevantné lekárske potvrdenie", ktoré by preukázalo pravdivosť mojich tvrdení. Rovnako tak však ani žalujúca strana (t.j. detská lekárka) nepredložila "žiadne relevantné lekárske potvrdenie" o tom, že moje dieťa nemá ani kontraindikácie ani nežiaduce účinky očkovania. Na svoju obhajobu môžem povedať, že niečo takéto by som si len tak nevymyslela, bola som a som so svojim dieťaťom 24 hodín denne, takže som videla ako sa moje dieťa správalo pred očkovaním a ako po ňom.
Upozorňujem tiež, že povinnosť dokazovania (v tomto prípade dokazovania absencie kontraindikácií a nežiaducich účinkov očkovania) je v právnom štáte v zásade vždy na žalujúcej strane, nie na strane obžalovaného. Nie ja teda mám dokázať, že moja dcéra má kontraindikácie a nežiaduce účinky očkovania, ale detská lekárka (prípadne RÚVZ ) má dokázať, že nemá. A to nedokázal(a).
Bod č.3
V bode 3 sa RÚVZ odvoláva na článok 26 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (ďalej len Dohovor): "Výkon práv a ochranných ustanovení uvedených v tomto dohovore nebude podliehať iným obmedzeniam ako tým, ktoré predpisuje zákon a ktoré sú potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, predchádzania trestnej činnosti, ochrany verejného zdravia alebo ochrany práv a slobôd iných."
Ako vidno z tohto článku Dohovoru, tieto obmedzenia musí predpisovať zákon (pričom povinné očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke nepredpisuje zákon, ale vyhláška ministerstva zdravotníctva) a tiež musia byť potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany verejného zdravia. To však očividne nie sú, keďže napr. v Nemecku, Rakúsku, Veľkej Británii, Írsku či Holandsku, čo sú tiež signatári Dohovoru, nijaké povinné očkovanie (a už vôbec nie proti osýpkam, mumpsu a ružienke) nie je, a teda povinné očkovanie nie je potrebné v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany verejného zdravia. RÚVZ teda nesprávne uplatnil čl. 26 Dohovoru. Dokladom toho je aj vysvetľujúca správa k Dohovoru (https://conventions.coe.int/treaty/en/Reports/Html/164.htm), ktorá v ktorej sa dočítame:
„150. Compulsory isolation of a patient with a serious infectious disease, where necessary, is a typical example of an exception for reason of the protection of public health.
151. A person who may, due to his or her mental disorder, be a possible source of serious harm to others may, according to the law, be subjected to a measure of confinement or treatment without his or her consent. Here, in addition to the cases contemplated in Article 7, the restriction may be applicable in order to protect other people's rights and freedom.
152. Protection of the rights of others may also, for example, justify an order by a judicial authority for a test to be carried out to establish parentage.
153. It may also be justified to use genetic assessments (DNA tests) for the identification of persons in connection with criminal investigation.
154. Certain legislations provide for court-ordered psychiatric treatment of an accused person who, failing such treatment, would be unfit to stand trial, with the object of enabling the accused to make a proper defence. Such court-ordered treatment, with attached appropriate safeguards, may be considered as relevant within the scope of Article 26, which refers namely to necessary measures for the fair administration of justice ("prevention of crime") which, in a democratic society, include the defence of the accused.“
To znamená, že s ohľadom na čl. 26 sú prípustnými obmedzeniami len povinná izolácia pacienta s vážnym prenosným ochorením (nie však povinné očkovanie). Ostatné body vysvetľujúcej správy nepojednávajú o prenosných ochoreniach, ale o mentálnych poruchách, stanovení rodičovstva, DNA testoch osôb podozrivých zo spáchania zločinu a psychiatrickej liečbe pre potreby výpovede na súde.
Výklad čl. 26 Dohovoru zo strany RÚVZ je teda v jasnom rozpore s Vysvetľujúcou správou k Dohovoru, v rozpore so samotným dohovorom (povinné očkovanie očividne nie je potrebné v demokratickej spoločnosti, viď Nemecko, Rakúsko, Veľká Británia, Írsko, Holandsko atď., zároveň povinné očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke nepredpisuje zákon, ale vyhláška) a navyše RÚVZ ani nebol schopný preukázať, že očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke ako také vôbec je v záujme verejného zdravia. V skutočnosti je pravdou pravý opak, keďže ochranný účinok očkovania proti osýpkam a ružienke vyprchá v horizonte 30 rokov a proti mumpsu v horizonte 12-15 rokov (https://www.vakciny.net/pravidelne_ockovani/MMR.htm). To znamená, že očkovaním v ranom detstve sa posúva náchylnosť na tieto ochorenia z detského veku, kedy je ich prekonanie spravidla bezproblémové, do dospelosti, kedy mávajú výrazne častejšie a vážnejšie komplikácie, ako aj vyššie riziko úmrtia. Dokladom tohto nemilého faktu je aktuálna epidémia mumpsu v Českej republike.
Úskalia očkovania proti osýpkam sa naplno prejavili v poslednom čase, kedy prvé pokolenie detí, očkovaných proti osýpkam, sa stalo samo rodičmi, a matky, ktoré už vďaka očkovaniu neprekonali osýpky, ale po vyše 30 rokoch od očkovania už ani nemali dosť protilátok proti osýpkam, nemohli preniesť imunitu proti osýpkam na svoje bábätká, čím došlo k výraznému zvýšeniu rizika u tej najrizikovejšej skupiny (do 1. narodenín). Dokladom toho je aj údaj RÚVZ Nitra, že "Najviac prípadov osýpok od októbra 2010 bolo hlásených u detí vo veku menej ako 1 rok..."
Očkovanie proti osýpkam teda urobilo z najohrozenejšej skupiny obyvateľov skupinu ešte ohrozenejšiu, čo rozhodne nie je v záujme verejného zdravia, ale naopak - v príkrom rozpore s ním.
Správny orgán má tiež za to, že v otázkach povinného očkovania vzhľadom na to, že táto povinnosť je stanovená zákonom, nie je rozhodovanie o očkovaní na vôli rodičov, ale posúdení lekárov – takže keď sa vyskytne závažný nežiaduci účinok, lekár prevezme všetky starosti a starostlivosť o dieťa, poskytne mi finančnú pomoc a „“odbremení ma od všetkých nepríjemných vecí spojených s nepriaznivým zdravotným stavom dieťaťa„““ , takto mám tomu rozumieť??? Lebo ja som LEN rodič?
Bod 4
Správny orgán má za to, že obvinená sa pri svojom rozhodovaní o odmietnutí očkovania svojho dieťaťa a zároveň námietkach riadila jednostranne manipulovanými informáciami, hlavne na internete ---- takže správny orgán mi vidí do hlavy, a vkladá mi do úst slová, ktoré som vôbec nepovedala a nemyslím si že som ovplyvnená médiami a internetom viac, ako rodičia, ktoré svoje deti dajú zaočkovať. Mám už dosť rokov na to, aby som sa vedela rozhodnúť sama, a určite aj dosť skúseností aby ma ovplyvnil nejaký článok alebo organizácia. A v mojom prípade stačí vedieť čítať príbalový leták vakcíny, stačí mať v rodine nepríjemnú skúsenosť s očkovacou látkou a vidieť ako sa rodič s dieťaťom trápi. To sú osobné skúsenosti a slová – vám sa to nemôže stať – považujem od správneho orgánu za účelové a irelevantné.
Tvrdím, že moje odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania mojej dcéry je plne legálnym využitím ľudských práv a slobôd, garantovaných nám Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách, ktoré sú pre SR záväzné. Konkrétne:
Dovolávam sa čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého „Každý má právo na ochranu zdravia.“, pričom – na rozdiel od niektorých iných ústavou zaručených práv – toto právo nemôže byť obmedzené, „ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.“
Odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania chránim zdravie svojho dieťaťa a teda využívam právo na ochranu jej zdravia.
Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“
Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Toto právo bolo podľa môjho právneho názoru v (nielen) mojom prípade hrubo porušené, keďže RÚVZ nijak netrestá príslušníkov rómskej menšiny za ten istý údajný priestupok, ktorého sme sa vraj dopustili my. Je známe, že zaočkovanosť v „divokejších“ rómskych osadách je „nízka“, pričom sám ÚVZ SR tvrdí, že: „Dôvody nízkej zaočkovanosti sa každoročne opakujú bez známok zlepšenia a týkajú sa predovšetkým rómskych detí a nezodpovedného prístupu ich rodičov k očkovaniu. Riešenie takýchto prípadov priestupkovým konaním je iluzórne.“
Cítim sa byť rasovo/etnicky/národnostne diskriminovaná, pretože spomínaní príslušníci rómskej národnostnej menšiny nie sú za priestupok „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ nijak sankcionovaní (a už vôbec nie pokutou do výšky 331,- €), čiže majú de facto právo bez akejkoľvek sankcie vyhnúť sa tzv. „povinnému“ očkovaniu, pričom mne je to upierané. Tým je porušený čl. 12 ods. 1 ako aj ods. 2 Ústavy SR, keďže sme znevýhodnení na základe „ národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine“. Dochádza tu k paradoxnej diskriminácii rodičov, ako som ja, ktorí sa zodpovedne a dôkladne starajú o zdravie svojich detí, voči rodičom, ktorí o zdravie svojich detí nedbajú vôbec, alebo ho dlhodobo zanedbávajú napr. nevhodnou výživou, nedostatočnou hygienou apod.
Ďalej podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Je známe, že niektoré očkovacie látky môžu v určitom počte prípadov zapríčiniť úmrtie očkovanej osoby, či už v prípade nesprávneho podania (intravenózneho (neúmyselne), prípadne podania napriek kontraindikáciám, ktoré sa, žiaľ, deje v neúnosne vysokej miere, hlavne v prípade nezahojenej chráničky po BCG vakcíne), ale nezriedka aj v prípade podania v súlade s odporúčaniami výrobcu. Povinným očkovaním je toto právo v nezanedbateľnej menšine prípadov porušené.
Na prípadnú námietku, že podľa čl. 15 Ústavy SR:
„nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“
dodávam, že podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:
„1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.
2. Zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné, pri:
a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;
b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;
c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.“
Čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd teda bližšie špecifikuje, čo to znamená, že „nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“ – ide o úmrtia pri výkone policajných/armádnych zákrokov, rozhodne však nie o úmrtia spôsobené zdravotníckymi zákrokmi, uskutočnenými proti vôli pacienta resp. jeho zákonného zástupcu. Ale aj keby toto ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v rozpore s čl. 15 ods. 4 Ústavy SR, tak podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR:
„Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“
To je aj prípad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.), ktorý Slovenská republika (prostredníctvom vtedy ešte ČSFR) ratifikovala PRED nadobudnutím účinnosti Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (tzn. pred 1. októbrom 1992) a ktorý v tejto veci poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (resp. prísnejšie vymedzenie, kedy pozbavenie života nebude považovať za protiústavné/protiprávne).
Ďalej podľa čl. 16 Ústavy SR: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“ To by sa však v prípade očkovania môjho dieťaťa proti mojej vôli stalo. S ohľadom na moju vedomosť o NÚO, ako aj s ohľadom na rozsiahlu odbornú lekársku literatúru o NÚO, považujem (v prípade, že sa pre očkovanie človek nerozhodne úplne slobodne, informovane a dobrovoľne) očkovanie za kruté a neľudské zaobchádzanie. Ostatne, stačí chvíľu v čakárni u detskej lekárky počúvať srdcervúci plač/krik/vresk práve zaočkovaných detí a človeku, čo nemá srdce z kameňa, to musí byť jasné.
Ďalej podľa čl. 24 Ústavy SR: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. … Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“
Odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania je prejavom môjho zmýšľania, keďže vyznávam pokiaľ možno čo najprirodzenejšie a najprírodnejšie riešenia (napr. dojčenie namiesto umelej náhradky materského mlieka, prirodzené pôrody namiesto medikalizovaných, liečenie prírodnými antiseptickými prostriedkami a vitamínom C namiesto syntetických antibiotík…).
Naopak, tzv. „povinné“ očkovanie je v rozpore s mojím myslením, svedomím a vierou:
V rozpore s mojím svedomím je kvôli tomu, že viem o odstrašujúcich skúsenostiach s očkovaním (ba dokonca o úmrtiach na následky očkovania) u mnohých detí (nielen) na Slovensku, a nemienim vedome opakovať chyby iných, súc si vedomá možných (a pravdepodobných) následkov.
V rozpore s mojím myslením/zmýšľaním je preto, lebo som sa rozhodla chrániť zdravie svoje i zdravie svojho dieťaťa iným – menej invazívnym – spôsobom než vpravovaním zdraviu škodlivých a smrteľne nebezpečných látok (napr. fenoxyetanol, formaldehyd, fosforečnan hlinitý, hydroxid hlinitý, neomycín, polymyxín, polysorbát 80 vo vakcíne Infanrix Hexa, fosforečnan hlinitý vo vakcíne Synflorix, fosforečnan hlinitý a polysorbát 80 vo vakcíne Prevenar 13) do tela.
Podľa čl. 24 ods. 4 Ústavy SR síce možno obmedziť výkon práv podľa čl 24 ods. 1 Ústavy SR zákonom, ale len „ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ Táto podmienka však v prípade môjho dieťaťa nebola splnená, pretože moje dieťa neohrozuje verejný poriadok, mravnosť, práva a slobody iných, a ani verejné zdravie. Ak RÚVZ tvrdí niečo iné, mal by to exaktne vedecky dokázať pri zohľadnení individuálnych podmienok našej rodiny. Ak nedokáže, tak prípadná mne udelená pokuta (či iná sankcia) za odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania bude zjavným porušením Ústavy SR.
Pritom je vylúčené, že by moje dieťa bolo rizikom pre verejné zdravie, ak by nebolo zaočkované proti tetanu, keďže tetanus nie je choroba prenosná z človeka na človeka.
Zároveň je vylúčené, že by bolo moje dieťa rizikom pre verejné zdravie, ak by nebolo zaočkované proti záškrtu, pretože protilátky vytvorené na základe podania difterického anatoxínu slúžia len na neutralizáciu difterického toxínu, nie však na likvidáciu baktérií Corynebacterium diphtheriae. Inak povedané: záškrtové baktérie sa môžu veselo množiť a šíriť napriek akémukoľvek očkovaniu proti záškrtu, a teda ľudia nezaočkovaní proti záškrtu nie sú o nič viac rizikom pre verejné zdravie, než ľudia proti záškrtu zaočkovaní. Ba dokonca naopak – tí zaočkovaní sú väčším rizikom pre verejné zdravie, keďže môžu šíriť záškrtové baktérie bez toho, že by si toho boli vedomí, bez akýchkoľvek príznakov choroby, a to by sa sotva mohlo stať v prípade ľudí proti záškrtu nezaočkovaných.
Zároveň je vylúčené, že by bolo moje dieťa rizikom pre verejné zdravie, ak by nebolo zaočkované proti čiernemu kašľu, pretože štatistiky neúprosne ukazujú, že 66% až 85,9% chorých na čierny kašeľ sú ľudia proti čiernemu kašľu plne zaočkovaní, a zo zvyšných percent podstatná časť sú ľudia zaočkovaní proti čiernemu kašľu čiastočne. Vo výsledku teda zaočkovaní predstavujú jednoznačne väčšie ohrozenie verejného zdravia než nezaočkovaní.
Zároveň je vylúčené, že by bolo moje dieťa rizikom pre verejné zdravie, ak by nebolo zaočkované proti hepatitíde B, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v našej rodine ani v okruhu našich priateľov nemá hepatitídu B) a tým pádom nemôže na hepatitídu B ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť, obzvlášť nie, keď sa táto choroba prenáša len krvou a pohlavným stykom.
Zároveň je vylúčené, že by bolo moje dieťa rizikom pre verejné zdravie, ak by nebolo zaočkovaná proti detskej obrne, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v celej Amerike, Európe, Severnej Afrike či na Blízkom Východe nemá detskú obrnu) a tým pádom nemôže na detskú obrnu ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť.
Takže vzhľadom k týmto skutočnostiam sa necítim vinná, že som nedala preočkovať svoje dieťa, robím preň maximum a nikdy by som si nedovolila ohroziť jeho zdravie.
Týmto sa tiež dovolávam rešpektovania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery podľa čl. 24 ods. 1 Ústavy SR, je proti môjmu svedomiu dovoliť vykonať na mojom dieťati údajne preventívny zákrok, ktorý podľa mne dostupných overiteľných vedeckých údajov a štúdií je rizikovejší než to riziko, ktoré sa ním má odstrániť (vlastne iba znížiť, a aj to len možno, keďže žiadne očkovanie nie je 100%-né účinné a nezafunguje u každého očkovaného, čo otvorene priznávajú výrobcovia vakcín priamo v príbalových letákoch).
Preto žiadam odvolací orgán, aby Rozhodnutie RÚVZ ...... spis č.: ........... zrušil a zároveň zrušil aj celé príslušné priestupkové konanie.
V .......................... dňa : .............................
Udeľujem súhlas k nekomerčnému šíreniu pôvodného textu s uvedením zdroja https://www.mahatma.sk/ockovanie/
Jozef Hetényi